Informácie o obci
Erb a symbolika obce
História
Osobnosti obce
Prírodné zaujímavosti
Kultúrne a historické zaujímavosti
Spoločenská kronika
Fotogaléria
Pre obyvateľov
Štruktúra obce
Starosta obce
Úradná tabuľa
Obecné zastupiteľstvo
ÚRADNÉ DOKUMENTY
Povinné zverejňovanie
Združenia a organizácie
Pre návštevníkov
Podujatia
Ubytovanie
Stravovanie
Organizácia CR Kysuce
Turistické trasy
Zjazdové lyžovanie
Cyklotrasy
Beskydsko- Javornícka magistrála
Služby
Inzercia-nehnuteľnosti
Remeslá a propagačný materiál
Cezhraničný partner Obec Hutisko- Solanec
Vyhľadávanie
Najnovšie články
Osobnosti obce
Ján Gotčár (Gočár) Tlačiť E-mail

 Ján Gotčár (Gočár)  (1823 – 1883) – makovský rodák, ktorý významne prispel k zmene školského systému v Uhorsku, bol významný národovec, publicista a spoluzakladateľ Matice slovenskej. Narodil sa 1. júna 1823 v Makove a zomrel 19. augusta 1883 v Bratislave – Rači.
Po absolvovaní katolíckej teologickej fakulty v Banskej Bystrici pôsobil ako kňaz v Pešti. Revolučné roky 1848-49 prežil opäť v Banskej Bystrici ako profesor gymnázia a tajomník výboru Zvolenskej stolice, aktívne podporujúc štatoprávne snahy o národnú emancipáciu Slovákov. V päťdesiatych rokoch bol najskôr riaditeľom gymnázia v Užgorode a potom hlavným dozorcom škôl v rumunskom Veľkom Varadíne (slov. historický názov mesta Oradea). Mal veľký podiel na založení Matice Slovenskej. Spolu s V. Paulíny-Tóthom a J. Franciscim tvoril delegáciu, ktorá Kráľovskej námestnej rade vo Viedni predložila žiadosť o povolenie Matice Slovenskej. Spoluzakladal slovenské katolícke gymnázium v Kláštore pod Znievom a podporoval duchovne i materiálne slovenských katolíckych študentov. Počas celej svojej pedagogickej a publicistickej činnosti (podpisoval sa pseudonymom Kysučan a J.G. z Kysúc) vyzýval po skutočnej rovnosti a bratstve medzi národmi vtedajšieho Uhorska. V roku 1865 kandidoval za poslanca Uhorského snemu, ale neuspel. Po maďarsko – rakúskom vyrovnaní ho v roku 1867 maďarské úrady zo štátnej služby predčasne penzionovali. 
V roku 2000 mu bola v parčíku v centre obce odhalená pamätná tabuľa.

Spracované podľa: GACÍK, M. - KIRIPOLSKÝ, M. a kol.: Makov 1885 - 1995, 1720 - 1995. Čadca: Obec Makov, 1995. 184 s.

Ďalšie informácie nájdete aj na našej stránke "TU" (v sekcii "Združenia a organizácie/MO Matice slovenskej").

 
Rudolf Matter Tlačiť E-mail
Rudolf Matter (1857 - 1930) - bol prvým zvoleným richtárom Makova. V tejto funkcií pôsobil v rokoch 1895 - 1898. Celoživotnou záľubou tohto uznávaného odborníka na lesné hospodárstvo bola história. Svoje príspevky, najmä z oblasti histórie lesného hospodárstva a drevárskeho priemyslu na Kysuciach, publikoval v rokoch 1902 - 1903 v prvých číslach najstarších kysuckých novín - Czaczai Határor (Čadčiansky pohraničiar). V roku 1907 vydal v nemčine a maďarčine "Dejiny mesta Čadce a jeho okolia" (kde bol tiež richtárom). Táto kniha po prepracovaní a doplnení bola v roku 1927 vydaná pod názvom "Kysucký dejepis".V obci je po ňom pomenovaná jedna z najkrajších turistických trás "Cesta Rudolfa Mattera".(Viď Turistické trasy)
 
Ján Lendvai Tlačiť E-mail
Sample ImageJán Lendvai (1881 - 1931) - (pôv. Lušniak, príp. Lušňák) pedagóg a èinovník v oblasti školstva a kultúry, vysokoškolský profesor v Debrecíne.
Narodil sa 19. októbra 1881 v Oščadnici, okr. Čadca a zomrel 19. augusta 1931 v Prievidzi.
Vo verejnosti je známy ako učiteľ (získal 3 doktoráty ThDr., PhDr., RNDr.), spisovateľ (bol reálnym kandidátom na Nobelovu cenu), prírodovedec a agronóm. Vedeckú činnosť rozvíjal v biológii bakteriológii, fyziológii, anatómii a v  mikroskopickej technike. Zdokonaľoval laboratórne zariadenia a štyri vynálezy si dal aj patentovať. Ovládal maďarčinu, nemčinu, taliančinu, latinčinu aj angličtinu. Vyšlo mu 28 knižných vedeckých prác a 11 učebníc.
Po vzniku Československa sa vrátil na Slovensko do Makova, kde žil so svojou matkou a venoval sa výskumu Kysúc. V roku 1929 vydal prácu "Kysuce a Kysučania". V rokoch  1929 - 31 bol riaditeľom reálneho gymnázia v Kláštore pod Znievom.
 
Pavol Bilík Tlačiť E-mail
Sample ImagePavol Bilík (1916 - 1944) - narodil sa 17. 11. 1916 v Makove.
Počas vypuknutia SNP pôsobil v Starom Smokovci ako príslušník finančnej stráže. V jej oddieli bojoval proti nemeckým okupantom. Dňa 7. septembra 1944 padol do zajatia  a o deň neskôr bol vo veku 28 rokov fašistami v Kežmarku popravený. In memoriam bol povýšený na kapitána.
Jeho meno nesie známa chata pod Hrebienkom vo Vysokých Tatrách.
Každoročne sa v Makove na jeho počesť koná branný pretek "Memoriál Pavla Bilíka".
 
Ladislav Marschalko Tlačiť E-mail

Ladislav Marschalko – učiteľ, organista, kronikár-  sa narodil 16. 4. 1915 v našej malebnej dedinke pod horami v Makove. Narodil sa ako piaty syn učiteľa – organistu Jozefa Marschalka a jeho manželky Heleny. Tu, v Makove, prežil aj svoje detstvo a vychodil Národnú školu ročníky 1.-5., ktoré absolvoval spolu so svojím bratom Júliusom. Po jej ukončení chodil na Reálne gymnázium do Žiliny a neskôr na Učiteľský ústav v Turčianskych Tepliciach. Odtiaľ prichádza pôsobiť ako učiteľ do rodného Makova. Makovu zostáva verný až do roku 1971, kedy odchádza učiť do Čadce. V Čadci sa usadil aj s manželkou. Tu prežíval svoj dôchodok a zostával tu až do konca života.

Celý článok...
 
Milan Greguš Tlačiť E-mail
Milan Greguš sa narodil  19. 9. 1934 na hrebeni Javorníkov, v osade u Greguší. V roku 1962 sa stal prvým slovenským absolventom odboru "reštaurovanie umelecko-historických" pamiatok na VŠMU v Bratislave.
Jeho prvou významnou prácou bolo reštaurovanie najstaršieho štvorkrídlového gotického oltára z roku 1380 z majetku SNG. Spolupracoval na architektonicko - historických prieskumoch Bratislavského hradu a reštaurovaní mnohých bratislavskýh pamiatok, napr. palác De Pauly, reštaurácia u Dežmára, domy na Klariskej ulici, Rybárka brána. V roku 1968 odchádza z Bratislavy na stredné a východné Slovensko. Pôsobí v Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici (prieskum gotického oltára od majstra Pavla z Levoče). V roku 1968-69 vypracoval kompletný prieskum a zameranie mohyly M. R. Štefánika na Bradle. Okolnosti z týchto rokoch však tejto rekonštrukcií nepriali. Po roku 1989 sa opäť púšťa do tohoto projektu. V roku 1993 dochádza k podivuhodným úradným prieťahom a reštaurátorské práce sú dokončené amatérsky bez akejkoľvek konzultácie s profesionálom.
Sochárska časť jeho tvorby predstavujú najmä monumentálne sochy a realizácie reliéfov pre exteriéry a interiéry verejných priestranstiev (reštaurácia Horoskop v Čadci, domy kultúry v Detve a v Makove, sobášne siene v Považskej Bystrici a v Novej Bystrici). O tom, že práce Milana Greguša sú umiestnené na nezvyčajných miestach svedčí aj osadenie originálu plakety pre expedíciu Fera Keleho na Severnom Póle.
Osobitnou kapitolou v jeho tvorbe je umelecký šperk. Asymetrické šperky sú vytvorené jedinečnou technológiou liatia na tzv. stratenú formu a deformatívnym pôsobením.
Angažoval sa aj vo filmovej tvorbe. V roku 1972 spolupracoval s Vido Horákom na celovečernom filme S Rozárkou. Spracováva scenár pre dokumentárny film o prameňoch rieky Kysuca a paleontologických nálezoch v pohorí Javorníky.
 
 
Vyrobil CB soft, s.r.o., Powered by J oomla! - Copyright © 2005-2006 - All Rights Reserved